Choď na obsah Choď na menu
 


16 rokov

pochvala-mlcanim.jpg„Tento kôň sa ti fakt podaril,“ povedala som uznanlivo svojej dcére, keď na stenu v izbe prilepila svoj nový výtvor. Namaľovať koňa, to som ja nikdy nedokázala. Vždy bol z toho nakoniec nejaký kubistický pes, rovnako ako zo slona, či žirafy. Preto som tento jej talent bezhranične obdivovala a podporovala. Od malička som hlasno chválila všetky jej umelecké výtvory, sviečky odliate do plechoviek, sošky vymodelované z vosku, náušnice i prívesky uhnetené z modelárskej hliny a vypálené v kuchynskej rúre. V praxi som si potvrdzovala teóriu, že pochvalou človek rastie a pozitívne hodnotenia mu dávajú vietor do plachiet. Moje pochvaly vyvolávali na jej tvári výraz spokojnosti a hnali ju do ďalšej tvorivej činnosti. Často sedávala pri svojom stolíku, produkovala haldy výtvarných diel a tvárila sa pritom náramne dôležito, najmä keď vedela, že keď takto tvrdo pracuje, nebudem od nej žiadať, aby svoj čas premrhala nejakým nedôstojným spôsobom, napríklad na domáce práce.

Jej hotové umelecké výtvory sa posúvali od najčestnejších umiestnení na viditeľných policiach cez menej viditeľné miesta až po skrinky na topánky, kde sa hromadili a obsadzovali priestor, ktorého bol večný nedostatok. Po nociach, keď zaspala, som potichu prenášala staršie zabudnuté kusy do garáže s hanebným úmyslom zbaviť sa ich. Náš dvojizbový byt bol jednoducho pre takú plodnú umeleckú činnosť primalý. Ak som sa prerátala a dielo neupadlo celkom do zabudnutia, musela som sa v noci vybrať do garáže a potichu ho priniesť zasa späť, na miesto, kde sa potom náhodou našlo.  

Začala som mať naliehavý pocit, že priveľa chvály škodí. Prestala som s tým a okolo nových umeleckých diel som prechádzala nevšímavo a ľahostajne. 

V tom čase sa mi podarilo dosiahnuť svoj životný cieľ, získala som okrúhlu pečiatku a vystavila som ju na najčestnejšie miesto v obývačke. Opečiatkovala som si všetky poznámkové bloky, recepty aj brucho a jednu pečiatku som orazila aj dcére na dlaň. Pozerala na ňu mlčky a potom sa s náhlym záujmom opýtala: „Dá sa to použiť ako pečiatka na ospravedlnenku do školy?“

Zalapala som po dychu. „Nie, nedá.“

„Škoda,“ odišla do kúpeľne a mydlom si ju zmyla z ruky. Potom okolo mňa prešla mlčky, ľahostajne a nevšímavo a odišla do izby kresliť si svoje kone.

Ako bumerang sa mi vrátilo, čo som požičala a čo mi patrilo. 

A poviem vám, bolo to kruté!

 

 

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.