Choď na obsah Choď na menu
 


Mami, nie si chorá?

6 rokov

“Nie si ty náhodou nahnevaná?” opýtala sa ma moja dcéra, keď som zlostne tresla už asi tretími dverami.

Nikto si už spätne nepamätá, čo ho vyviedlo z miery a prinútilo správať sa ako zúrivé zviera a stratiť tvár pred vlastným dieťaťom. Mohol to byť opodstatnený dôvod, ale aj nahromadená para, ktorú raz za čas lekári radia vypustiť, alebo hormonálna búrka, ktorá človeka prekvapí znenazdania. Isté je, že na dôvod sa rýchlo zabudne, ale svedkovia straty tváre na to nezabudnú nikdy. Ani tí najmenší.

Jej čisté modré oči na mňa prekvapene hľadeli. Detské oči vždy vyzerajú, akoby ich niekto práve vyumýval a vyleštil. Mlčala som, čo podporilo jej podozrenie.

“Asi budeš chorá. Zmeriam ti tlak,” povedala rozhodne.

Doniesla si svoj lekársky kufrík a ja som neochotne nastavila ruku.

Pripla mi manžetu, strčila si do uší fonendoskop a chvíľu počúvala.

“Nemáš tlak. A nemáš ani impulz,” vyhlásila vážne.

“No, tak to je so mnou asi dosť zlé,” povedala som nevrlo, aj keď slovo impulz mi trochu mäkkosti do hlasu vrátilo.

“Počkaj, ešte ti popočúvam srdiečko.”mami-nie-si-chora-2.jpg

Chvíľu pozorne počúvala, potom dôstojne zavesila fonendoskop na krk a s paličkou mi pozrela do hrdla. Mlčky vybrala papier a niečo naň napísala. Potom ho poskladala, strčila mi ho do ruky a vykázala ma von, za dvere, teda do lekárne.

Tam som rozbalila papierik. Veľkými tlačenými kostrbatými písmenami na ňom stálo:

MÁŠ  HNAČKU

Rozosmiala som až ma prehlo v páse a zlosť ma okamžite prešla. Svet stratil svoj červený nádych, adrenalín v krvi vystriedal endorfín a z ‘lekárne’ som sa vrátila úplne vyliečená.

Čo by iní dali za takúto pani doktorku!

 

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.