Choď na obsah Choď na menu
 


17 rokov

Štýl obliekania mojej dcéry by sa dal nazvať „ležérny“. Alebo skôr „fádny“. Ani to nie je ten správny výraz. Obliekanie mojej dcéry je proste lenivé. Až potom ležérne a fádne. Lenivé je v tom, že si oblieka to, čo má práve poruke a veľmi nerozmýšľa, či tričko na ramienka je to najlepšie oblečenie do treskúcej zimy, alebo hrubé čierne menčestráky do horúceho letného dňa. Fádne je v tom, že nech sa oblieka v zime, v lete, na jar, či na jeseň a na akúkoľvek príležitosť, vždy sú to úzke nohavice, tričko, mikina a na nohách široké rozviazané tenisky. Tenisky sú také voľné, že si neviem vysvetliť, prečo jej nepadajú z nôh. Mení si v nich iba šnúrky a tie sú raz cyklámenové, raz citrónovožlté a raz pruhované. Šnúrky sú z celého oblečenia najdôležitejšie. Rozhodne  nie sú v teniskách na to, aby sa viazali; naopak, musia byť voľné, len prepletené do rôznych geometrických obrazcov. Prepletanie šnúrok v teniskách je činnosť absolútne nevyhnutná a zaberá takmer všetok čas určený na obliekanie.

Nohavice musia tesne obopínať členky aj stehná a pás má končiť na bedrách ‘prokletě’ nízko. Pri predklone má nad krátkou zadnou časťou z nohavíc vyskočiť čipkovaný pásik tangáčov, ktorý sa má ovíjať okolo bedier a naznačovať tajomný zaoblený smer vpred. Ideálne je, ak sa nad koncom pásika vzadu nachádza záhadné tetovanie. Taká paráda sa potom nesmie zakrývať, nech by udreli hoci aj mrazy, pri ktorých zamŕza peklo.

Márne sa snažím nabúrať túto šablónu a upriamiť jej pozornosť na veci matkinmu oku a doktorovmu názoru lahodiace. V obchode s dámskym oblečením jej primeriavam romantické modré bodkované šaty s bielym golierikom. So zhrozeným výrazom prevráti očami a zamieri k regálom s mikinami. Chvíľu sa v nich prehrabáva a potom vytiahne tú pravú – ružovohnedú s kapucňou. Takú ešte nemá. Oči sa jej zalesknú, strhne zo seba svoju zelenú mikinu a hneď na mieste navlečie novú. Prechádza sa pred zrkadlom a keby sa spokojnosť na tvári dala merať teplomerom, mala by 40°C. Pozerá na mňa s nádejou a v očiach má toľko sľubov a toľko bezhraničnej lásky, že by stačila pre celý svet. So zhrozeným výrazom prevrátim očami a rezolútne zavrtím hlavou. Neprišli sme sem preto, aby som jej kúpila stopäťdesiatu štvrtú mikinu. Keď vidí, že nemám ani náhodou v úmysle podľahnúť jej prosíkaniu, zmraští čelo, našpúli ústa, ruky rázne preloží na prsiach a s pohľadom, pred ktorým by cúvol aj rozbehnutý býk, sa hodí na lavičku pred obchodom. Zhruba s rovnakým výrazom sa posadím na druhú stranu lavičky ja a svoj nemenej zlovestný pohľad upriem na opačnú stranu zemegule. Medzi nami leží medzera v dĺžke jednej lavičky, ale v skutočnosti je to vzdialenosť niekoľkých časových pásiem.  Neprekonateľný časový rozdiel dvoch generácií.

mam-svoj-styl.jpgŤaživé ticho preruší štebotavé: „Ahoj!“ Pristaví sa pri nás kamarátka mojej dcéry, oblečená v hnedých bodkovaných šatách podobných tým, aké som pred chvíľou obdivovala v obchode. Je v nich nádherná. Akoby k nám pristúpila vysmiata Jacky Kennedyová. Mňa, sediacu na vzdialenom konci sveta, si vôbec nevšimne. Šteboce a smeje sa a nechtiac tak topí ľad na tvári mojej dcéry. Vstanem a nechám ich osamote.

Keď sa o chvíľu vrátim, už tam nesedia. V náhlej predtuche zamierim do obchodu, z ktorého sme pred chvíľou vyšli ako predstaviteľky hlavných úloh vo filme Drakula. Nenápadne sa obzerám, potom prejdem k skúšobným kabínkam a nakuknem za zatiahnutý záves. Je tam! Moja dcéra, oblečená v romantických modrých bodkovaných šatách! Vyzerá fantasticky. Aj sama je z toho zjavne prekvapená. Víťazoslávne sa usmejem a potichu, nenápadne vycúvam. Namierim si to k regálu s mikinami, napokon, tá ružovohnedá by sa mi celkom hodila a mladícka kapucňa by mi iste ubrala pár rokov....

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.