Choď na obsah Choď na menu
 


13 rokov

„Vezmi si vetrovku, vonku je chladno,“ povedala som svojej dcére.co-si-ty-za-matku.jpg

„Nie, nechcem vetrovku,“ odvrkla opovržlivo.

„No tak si ju teda neber a prechladni,“ kapitulovala som.

„Čo si ty za matku?!“ pozrela na mňa zhrozene. “Ako môžeš svojej vlastnej dcére povedať: Tak prechladni! Som sa radšej nemala ani narodiť.“

Sú situácie, keď človek zamrzne, nech by sa práve nachádzal aj rovno v pekle. Zablokuje sa mu centrum reči, pohybu aj myslenia, mimické svaly ochabnú a spustia sánku o poznanie nižšie. Šokovaný mozog sa pri opakovanom prehrávaní konverzácie zacyklí. Z omráčenia ho preberie až silné tresknutie dverami, pri ktorom div nevyletí sklenená výplň. Reštartované podvedomie žiada vysvetlenie a analýzu chýb. Puberta, nič len puberta, zdôvodňuje logika a mozog vyšle pokyn na smiech. V smiechu sa kŕče uvoľnia a človek pocíti úľavu. Ale len do chvíle, kým sa zabuchnuté dvere opäť neotvoria.

"A pustíš ma na ten koncert do Prahy?“ pýta sa pokorný, zmierlivý hlas.

Mám jedinečnú príležitosť ‘vyžehliť’ si svoju nepremyslenú poznámku.

„Nie, do Prahy ťa samú nepustím.“

„Nepôjdem sama,“ v hlase znovu zavibruje zúrivosť. “Ide celá partia.“

„No tým skôr. To si musíš ešte pár rokov počkať.“

Niečo v nej hlboko zasyčí. Asi para, ktorá sa nečakane vyvalí von v kvílivom náreku: „Zničila si mi celú mladosť!“

Práááásk! Dvere sa opäť prehnú v ohlušujúcom tresknutí a moja tvár znovu nadobudne výraz prebudenej sovy.

 

 

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.