Choď na obsah Choď na menu
 


Čistá duša

4 roky

„Kto je v škôlke tvoja najlepšia kamarátka?“ opýtala som sa jedného dňa svojej dcéry.

„Maja,“ odpovedala.

„To je tá blondínka, taká silnejšia?“

„JA som silnejšia!“ ohradila sa útočne moja dcéra.

„Aha,“ usmiala som sa, lebo tento význam slova ma nenapadol „a ako vieš?“

„Lebo keď mi Maja nechce požičať kocky, tak ja ju strknem, buchnem, kopnem, štípnem, hryznem, drgnem, pľuvnem, ... “

„Hej, dosť!“ zastavila som ju. „A ona si to nechá?“

„Nie, ona ma ťahá za vlasy, ale ja ju silnejšie. Ja som silnejšia!“

Viac som už nespochybňovala jej ‘silu’. Kamarátstvo medzi malými dievčatkami je ako hojdanie na hojdačke – raz sú veľké kamarátky, vzápätí sa kmášu za vlasy. Ich citové prejavy sú však vždy čisté, priame a úprimné, niet tam ani stopy falošnosti, zákernosti, či pokrytectva. Rovnako bezprostredne sa vedia objať, ako si vysypať na hlavu vedierko piesku.

Jedného popoludnia vybehla moja dcéra z triedy materskej školy celá uplakaná.

„Čo sa ti stalo?“ opýtala som sa znepokojene.

„Maja ma uhryzla, aha, tuto,“ a ukazovala mi krvavú podliatinu na pleci. Vzkypela vo mne zlosť.

„Tak vieš čo?“ povedala som pomstivo, „my jej zato primaľujeme do vlasov vši!“

Vybrala som z kabelky kajalovú ceruzku a do detských autoportrétov na chodbe som do Majiných vlasov prikreslila vši.

Moja dcéra na mňa ohúrene pozerala. Toľkú zlomyseľnosť by sama nikdy nevymyslela. Ale nápad sa jej evidentne zapáčil, lebo jednu voš dokreslila sama.

Sprisahanecky som na ňu žmurkla, priložila si ukazovák na pery a šepla: „Tajomstvo“.

Súhlasne pokývala hlavou a s očividným zadosťučinením vykráčala zo škôlky.

Pomyslela som si, že moja dcéra už nie je „tabula rasa“, ale na jej čistom liste práve pribudol prvý zápis zákernosti.

V mene mieru a spravodlivosti.

tabula-rasa.jpg

 

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.