Choď na obsah Choď na menu
 


TAKÝ JEDEN

Taký jeden

Moja dcéra sa chystá von. Kúpeľňa je nedostupná už hodinu. Spopod dverí sa plazí voňavá hmla. Nesie v sebe zmes ingrediencií, podľa ktorých sa dá vytušiť, že príprava je naozaj dôkladná a nič, vôbec nič nenecháva na náhodu. Vťahujem paru do pľúc a analyzujem vône. Odlakovač. Lak na nechty. Šampón, kondicionér, pomarančový sprchový gél, telové mlieko, krémy, púdre, líčidlá.

To vyzerá vážne.

„S kým ideš von?“ pýtam sa úúúúplne ľahostajne.

Navoňaná mladá žena s bezchybným make-upom a vyčesanými vlasmi mi rovnako ľahostajne odpovie: „S takým jedným.“

„Aha,“ uspokojujem sa s touto vyčerpávajúcou informáciou. Toto nielen vyzerá, toto JE vážne! Primerane vážnosti situácie kladiem ďalšie ľahostajné otázky.

„A čo ten jeden robí?“

„Neviem.... niečo.“

Hmmm.

„A má auto?“

„To sú otázky!“ zagáni na mňa. „Má.“

„A aké?“

Moja dcéra mi venuje dlhý, pohoršený pohľad. „S guľou,“ odpovie napokon.

„S guľou?“ pýtam sa nechápavo.

„S guľou. Na ťahanie vozíka s koňom.“

„A aké má oči?“ pýtam sa.

Kôň?“

 „Taký jeden!“

 „Jééžiš, neviem. Nejaké. Ale má strojček na strihanie koňa!“ povie pyšne a zasnene dodá. „Vieš mami, on má plnú stajňu koní,“ a touto dôležitou informáciou konečne usmerní prúd mojich poblúdených otázok.

 „A koľko má nad posteľou kokárd?“ pýtam sa prvýkrát správne.

 „Veľa, plnú stenu,“ spokojne sa usmeje.

 „A videl už tvoje?

„Hej, ale to sa nedá porovnať. Oni majú v celom dome len samé poháre a vitríny plné sošiek pre víťazov v parkúre.“

No, a sme doma. Viem všetko. Ba oveľa viac, ako som vedieť chcela.

„A stará sa sám o tie svoje koníky?“

„Hej, sám. Vždy keď ideme nakupovať do Equisportu, kupuje každému koňovi soľný liz. Aj mne dal jeden na narodeniny.“

 Myslím, že ďalšie otázky sú zbytočné. „Taký jeden“ to s mojou dcérou vie.

„Ty máš fakt šťastie na chlapov,“ hovorím a vážne prehodnocujem svoje vlastné kritériá. Nerobím ja niekde chybu?

             

 

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.