Choď na obsah Choď na menu
 


SLIMÁKY

Všetci máme radi teplo. S potešením sa vyhrievame na slniečku, vystavujeme tváre hrejivým lúčom a nasávame životnú energiu cez dokorán otvorené póry. Presne tak, ako to robia všetky živé tvory na tejto zemi.

Napríklad slimáky. Na cyklistickom chodníku pri rieke ich môžete vidieť koľko len chcete. Vyplazia sa z vlhkej trávy na rozohriaty asfalt a tešia sa, ako si v domčeku zapnú podlahové kúrenie. Ako sa celé zohrejú až po očnú stopku. Ako vystrčia svoje tykadlá a obzrú si oblohu. Ako sa konečne nemusia nikam ponáhľať, len si tak zastať a užívať si bruško v teple.  

„Dávaj pozor na slimáky,“ poučuje mama svoju dcérku, a tá na detskom bicyklíku opatrne slalomuje po úzkom jazdnom páse, aby žiadnemu neublížila.

„Aha slimák!“ rozjarene skríkne malý chlapec a s výrazom víťaza prejde kolesom priamo po krehkom slimačom chrbte. Teší sa, ako to puklo a už stáča volant na ďalšiu krehkú ulitku.

Ďalší človek na korčuliach prudko zabrzdí, vytiahne mobil, ľahne si k slimákovi na zem a urobí si s ním parádnu selfie. Potom slimáka nastajluje na konár stromu, pofotí pár záberov s Tatrami v pozadí, nechá ho tam a šťastný uháňa ďalej.

Malému dievčatku prinesie slimáka na vlastnej dlani tato rovno pod nos a spolu mu spievajú: slimák, slimák, vystrč rožky, dám ti masla na parôžky, a keď nevystrčíš, podpálim ti dom a ty zhoríš v ňom. Dievčatku čosi na pesničke nesedí, tak sa ustráchane opýta, či tato naozaj teraz podpáli slimákovi dom. Tato pohladí dievčatko po hlave, povie mu: neboj, nepodpálim – a odhodí slimáka ďaleko do trávy.

A už sa po chodníku valí krehká dievčinka na korčuliach, so sluchátkami na ušiach. Zľahka sa v pleciach vlní v rytme nečujnej hudby, keď tu zrazu slimák! Nie, nechce ho prejsť, skúša ho preskočiť, no následný balans neustojí a padá. Pri páde si oškrie kolená aj dlane a škaredo zahreší. Keď sa pozviecha, vráti sa k slimákovi a zlostne ho rozpučí kameňom.

Práve okolo prechádza urastený cyklista: Keď obchádza slečnu s kameňom, stisne čeľusť a pridá do pedálov. O pár metrov ďalej prudko zastane, bicykel oprie o stromy a skloní sa na chodník. Jemne z neho zdvihne malého ulitníka a opatrne ho prenesie cez cestu do trávy. A potom ďalšieho a ďalšieho.

Všetci na tejto zemi máme radi teplo. A slnko svieti na všetkých rovnako.

No predsa, teplo, ktoré vychádza z človeka, hreje najkrajšie.

 

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.